Priznám sa, dosť ma vyrušili, ba až znepokojili ostré slová súčasného ministra obrany na adresu svojho predchodcu. Rozdráždilo ho, akoby do krvi dotklo tvrdenie, že ozbrojené sily spočiatku netrvali na tom, aby bojové vozidlá pechoty plávali.
Takáto, pre nás civilistov zdanlivá malichernosť, by sa mohla nazvať aj nedorozumením, ak by sa to netýkalo dvoch koaličných partnerov. Po málo lojálnom štátnom tajomníkovi z MOSTU – HID, p. Ondrejcsákovi, sa tak aj predstaviteľ ďalšej koaličnej strany SMER-SD, p, Glváč, stal v očiach ministra klamárom, ktorý hatí jeho plány na modernizáciu armády.
A pritom, podla jeho vlastných slov, by už rád do prázdnin predložil vláde ten najvýhodnejší návrh, ktorý vyrieši problém s nedostatočnou mobilitou pozemných síl. Navyše aj so silným argumentom, že navrhované bojové vozidlo bude vyrábané v slovenskej zbrojovke, a teda prinesie prácu slovenským technikom a robotníkom.
Pochopiteľne, proti tomu je ťažko niečo namietať, ak by nebolo jeho prudkej reakcie, ktorá oprávnene môže vyvolávať pochybnosti o čistote celého projektu, a to nielen u p. Remišovej z OĽANO, chronickej oponentky všetkých a všetkého, čo nevzišlo z jej hlavy, prípadne p. Milana Krajňáka zo SME RODINA, ktorý sa chytá každej príležitosti, ako sa zviditeľniť.
Samozrejme, hovorím o fínskych obrnených transportéroch PATRIA so slovenskou, diaľkovo ovládanou vežou TURRA, teda o ministerstvom preferovanom návrhu, o ktorom už dávno všetci vieme, keďže žiadny iný ani neexistoval.
A predsa je tu ešte jeden ďalší, o ktorom sa vôbec nehovorilo. Nevyhadzovať v čase dronov peniaze za zbytočnosti, nekupovať hračky pre vojakov. Nehrať sa na silných a prijať realitu, že v prípade konfliktu, by tých našich osemdesiat moderných transportérov zrejme aj tak ostalo ukrytých v podzemí, aby sme neprišli o bojaschopnosť.