Je zarážajúce, ako ľahkovážne pristupuje väčšina novinárov k svojej profesii, k sebe samým, ako toleruje medzi sebou zapredancov, ochotných sa podpísať pod všetko, čo ich zviditeľní a prinesie peniaze.
Mení sa na klišé tvrdenie, že slobodné média, teda nezávislí novinári, sú zárukou demokracie. Dnes už to nie je o slobode, vo väčšine píšu pod cenzúrou, na objednávku, v duchu požiadaviek ich zamestnávateľov, rovnako závislých od svojich sponzorov.
Sloboda bez rešpektovania názorov iných však nie je cesta k pravde, ale svojvôľa, čo by si nielen mienkotvorné média, ale najmä ich čitatelia mali uvedomiť. A tak aj to, čo sa na stránkach médií v ostatnom čase popísalo, nemá veľa spoločného s názorovou pluralitou. Horšie však, že aj investigatívna práca sa dehonestovala na nepodložené obviňovanie, teda povedané pravým slovom, ohováranie. Média sa stali nástrojom na spoločenskú likvidáciu nepohodlných osôb a mnohí ich radoví novinári sa stali nielen sudcami bez talárov, ale aj politikmi bez mandátov.
Darmo sa všemožne bránia, argumentujú, že slúžia verejnosti a že iba otvárajú ľuďom oči. Už dávno sa stratili vo svojich výmysloch, stali sa obeťami vlastnej ctibažnosti, posluhovačmi a poslušnými šíriteľmi cudzích myšlienok, a to až na zopár jedincov, ktorí naozaj uverili, že stoja na strane pravdy.
Netreba vyratúvať, konkretizovať, každý vie o čom a o kom hovorím, koľkým ľuďom ich „pravda“ doposiaľ ublížila a ešte ublíži. Ide však o viac, o ľudskú dôstojnosť, veď všetci vieme, ako ľahko je druhého ponižiť. Títo ľudia už nikdy zo seba nezmyjú špinu, ktorú na nich verejne nakydali.
Isteže, nikto im nebráni písať, nikto ich nechce umlčať, keď upozorňujú na prechmaty politikov, poukazujú na možnú korupciu či dokonca podozrenie na spáchaný zločin, ak pritom plne rešpektujú prezumpciu neviny. Len to nesmú robiť účelovo, v zameraní sa na vopred vybranú skupinu, teda selektovať, nevidiac to, čo im nezapadá do obrazu.
Takíto „skribenti“ sú na škodu svojej profesii, preto nie je na politikoch, ale na samotných novinároch, aby našli spôsob, ako sa od nich dištancovať, teda prijať zmysluplné demokratické pravidlá, ktoré posilnia ich dôveryhodnosť a zohľadnia aj etický rozmer ich práce.