Zdá sa, že ani blížiace sa prezidentské voľby nepribrzdili niektorých nenávisťou posadnutých opozičných politikov v diskreditačnom ťažení proti predsedovi SNS p. Dankovi. Horšie však pre nás všetkých, pre skutočnú slobodu slova, že aj za výdatnej pomoci profánnych, ideológiou zaťažených médií – teda obsahovo neslobodných, závislých na politických postojoch ich majiteľov.
Pokiaľ však ide o p. Danka, treba priznať, že vo veľkej miere si aj sám za to môže. Zrejme ešte nepochopil, že to nie je o SNS, ale o ňom samom, a že v jeho prípade je lepšie mlčať a sústrediť sa na udržanie si vedúceho postavenia vo vlastnej strane, o ktoré ho časť opozície, neustálym poukazovaním na jeho morálne zlyhania, chce pripraviť.
K jeho dobrým rozhodnutiam však určite patrí vzdanie sa prezidentskej kandidatúry a rovnako aj vysvetlenie tohto kroku – že sa ešte necíti zrelý na tento post – možno označiť ako rozumný argument. O to drzejšie a trúfalejšie, a pridám aj naivnejšie, vyznieva potom odôvodnenie toho istého kroku u p. Remišovej, ktorej, ako sama uviedla, sa prezidentský posť, vzhľadom na jej politické ambície, máli.
Spomenul som ju zámerne, keďže práve ona sa radí k najzarytejším odporcom p. Danka a SNS, držiac sa ako kliešť postojov a spôsobov p. Matoviča, čoraz viac sa aj slovne znižujúc na jeho rétorickú roveň, čo sa, samozrejme, len veľmi ťažko dá dosiahnuť.
A rovnako by sa to dalo povedať aj o p. Lucii, ktorej p. Danko, ako sme sa zo slov džentlmena a obrancu žien p. Sulíka dozvedeli, už štvrtý rok robí z parlamentného života peklo, keď ju neustále zhadzuje tvrdením, že je škaredá, a ďalší vážený poslanec, tentoraz však počuté priamo z jej úst, ju dokonca označuje za kohosi „bez rodu“, teda bezpohlavnú.
Ak jej to pomôže, môžem ju za seba ubezpečiť, že vonkoncom nie je na nej navonok nič škaredé, bezpohlavné, a ako žena je určite k svetu. Som však presvedčený, že dozaista netrpí týmito komplexmi, a už vôbec sa nezdá, žeby si dala skákať po hlave, takže póza chudery v jej podaní nepôsobí vierohodne. Navyše všetci vieme, že vo svojich predošlých vystúpeniach sa aj sama pričasto ocitla za hranicou slušnosti.
V slušnej spoločnosti je však neprijateľné a nemysliteľné, aby politika skĺza do bulvárnosti a aby práve poplatné média posudzovali morálne kvality akéhokoľvek človeka. To si konečne musia uvedomiť nielen novinári, ale aj politici, a hlavne tí opoziční, keďže väčšinou sú to práve oni, čo si diskreditáciu zvolili za politická metódu.
A tak ostáva iba na nich, na ich charaktere, či v sebe nájdu slušnosť, keďže určite nastane čas, keď sa ich na to budeme pýtať.