Je to už takmer rok, čo sa do našich životov vkradol tichý zabijak Covid. A hoci sa to mnohým nemusí páčiť, krátko po ňom, akoby jedno nešťastie nestačilo, aj p. Matovič. Kým o tom prvom sme vôbec nič netušili, ten druhý nás už dlhší čas ohromuje svojimi rečami o lepšom a slušnom Slovensku, teda o krajine bez korupcie, kde vládne spravodlivosť, v ktorej sa oplatí pracovať, podnikať a žiť.
Uplynul pomaly rok, odkedy tento muž stojí na čele vlády, a tak sa už hádam dá povedať, čo všetko, primerane štvrtine volebného obdobia, sa z jeho slov naplnilo, alebo presnejšie povedané, čo ostalo prázdnym sľubom.
Samozrejme, rozprávke o lepšom a slušnom Slovensku pod vedením p. Matoviča málokto uveril, uspel skôr preto, že najviac spomedzi straníckych lídrov kričal a tromfol ostatných nevyberaným jazykom.
Čo sa však týka stavu spravodlivosti, naozaj došlo k výraznej zmene. Ministerka p. Kolíková už od prvej chvíle vniesla do justície strach, keď vyzvala vláde nepohodlných sudcov na odchod. A tí z nich, vrátane prokurátorov a vrcholných policajných funkcionárov, čo podľa nej neprejavili voči vláde dosť lojality a poslušnosti, dnes už tam nemajú miesto. Dokonca sa podpísala aj pod zákony, ktorými umožnila jej verným obsadiť vrcholné sudcovské a prokurátorské pozície.
Polícia má dnes rozviazané ruky, nekoná vraj na politické objednávky. Preto je namieste otázka, prečo sa potom správa ako utrhnutá z reťaze. P. minister Mikulec zrejme zabudol, že sám pred rokmi čelil obvineniu v závažnej trestnej veci, a pritom ani deň nestrávil vo vyšetrovacej, tobôž kolúznej väzbe. Rovnako sa to týka aj ďalších dvoch „prenasledovaných“, p. ministra Naďa a podpredsedu NR Grendela, ktorí sa tým dnes dokonca hrdia.
A netreba zabudnúť ani na p. Sulíka a jeho, akoby z čias budovania socializmu vykradnutom predvolebnom hesle o vybudovaní krajiny, kde sa oplatí pracovať, podnikať a žiť. Tento politik je vari najväčším farizejom spomedzi všetkých, verme, že dočasných ministrov. Vyhýba sa totiž všetkej zodpovednosti za súčasný stav, vraj nemá dostatočné kompetencie, keďže je s premiérom v nezhode – hlavne, že si drží vysoké preferencie. Dnes sa už nepýta zamestnancov, či sú spokojní s prácou a svojím mzdovým ohodnotením, podnikateľov, v čom by im mohol pomôcť a občanov, ako im zlepšiť život.
Obdobne sú na tom aj ostatní ministri, o p. Krajčím ani nehovoriac. Nič však s tým nespravíme, ak to budeme aj naďalej trpieť, s tvrdením, že tento stav je výsledkom slobodných volieb a ako ináč Covidu.Trvalo, s malou prestávkou, štrnásť rokov, kým sa vláda Smeru politicky znemožnila, strana stratila sebareflexiu a tým aj dôveru voličov, no i to za dovtedy nevídanej, nekorektnej, neraz až špinavej vojny, ktorú voči nej média po vražde novinára rozpútali.Tej súčasnej stačil rok, aby sme pochopili, že nás oklamala.
A záver už len myšlienka S. Freuda: „Prvou a neklamnou stránkou hlúposti je nedostatok hanby“. Porozmýšľajme, či by sme k tej hlúposti, nemali pridať aj slovo „bezcharakternosť“.