Deň po dni

Nedajme sa pomýliť zdaním, ľahko nás môže oklamať a veci nakoniec nemusia vyzerať tak, ako sa nám na prvý pohľad javia. A obzvlášť, ak sa to týka politiky, teda strán a ľudí, ktorým ich politická stupidita bráni dostať sa regulárnym spôsobom k vládnej moci.

A tak i to, k čomu sa v ostatnej dobe znížila strana SaS, by sme pokojne mohli pokladať iba za akúsi sulíkovsko-gaľkovskú posadnutosť. Lenže, keby nebolo keby, a my sme už nemali s týmto politickým zoskupením osobnú skúsenosť.

Po nezdarenom pokuse o zmenu politických pomerov začiatkom jari, po úkladnej vražde dvoch mladých ľudí, za výdatnej pomoci pána prezidenta a jeho „slušných“ a hlavne poslušných mládežníckych podporovateľov, a rovnako neúspešnom nátlaku na stranu Most-Híd, aby vypovedala koaličnú zmluvu, jej ďalším podlým počinom, ku ktorému pristúpila, je aj jej terajšia snaha o diskreditáciu, verejné poníženie, a tým aj odstránenie svojho bývalého potenciálneho partnera, p. Danka, z čela národniarov. I keď sa to tentoraz deje bez priamej prezidentskej pomoci, s nemenej silnou podporou médií, a to pod spoločnou vlajkou Denníka N a jej profánnej a najškandalóznejšej redaktorky p. Tódovej.

Azda nikto rozumný už dnes neuverí, že neutíchajúca kauza, bezmála dvadsať rokov stará záležitosť ohľadne rigoróznej práce p. Danka, bola vyvolaná len tak bez príčiny, a teda bez politickej objednávky. Samozrejme, ide viac než len o starorežimový, viackrát už zrušený a opätovne obnovený akademický titul. Aj saskárskym stratégom už došlo, že bez SNS či strany Most-Híd nedokážu zostaviť pravicovú vládu, a to ani v prípade, že do politickej hry zasiahne terajší prezident, p Kiska – aj keď je otázne, či po posledných udalostiach vôbec nájde odvahu zostať v politike, keď svojím ľudským a občianskym správaním sa dostal do príkreho rozporu s postojmi, ktoré celý čas navonok prezentuje.

Nech sa už rozhodne akokoľvek, nič to nezmení na fakte, že chrapúnstvo a nepríčetnosť čelných saskárskych, a pridám aj oľanovských politikov presiahla v prípade predsedu národniarov mieru politickej únosnosti, ktorú by SNS ešte mohla tolerovať. Už sa to zrejme nedá napraviť, a tak zvolili ten najpriamejší a najpodlejší spôsob – najprv jej predsedu dehonestovať ako človeka a potom ho úplne odstaviť a vyduriť z politiky.

Pravdaže, veľkou mierou k tomu prispel aj samotný p. Danko. Až príliš sa začal zviditeľňovať, rozprávať, keď by mal mlčať, a tak neraz aj sám zadal dôvod, doslova nahral oponentom, aby sa stal terčom ich ostrých útokov. A netreba zabúdať, aj národniari prešli, a nie až tak dávno, veľmi škaredou a neblahou autokratickou minulosťou, takže si svojimi neuvážlivými výrokmi i vo vlastných radoch mohol nájsť nemálo odporcov.