Deň po dni

Ticho pred búrkou, či, nebodaj, občianska rezignácia? Samozrejme, obe tieto možnosti sú prejavom nezdravého vývoja spoločnosti. Horšie však, že by tu bola aj ďalšia možnosť, naša ľahostajnosť, čo by umožnila vládnucej moci zneužiť svoje postavenie na kompromitovanie a umlčanie svojich politických oponentov.

Isteže, všetko to skrývajúc, jednak pod rúškou boja proti korupcii a jednak poukázaním na zločiny predchádzajúcej „mafiánskej“ vlády. Ak v prvom prípade sa týmto bojom proti korupcii najviac prezentovalo, dnes oficiálne neexistujúce hnutie OĽANO už vo volebnom programe, čo mu nepochybne prinieslo nemalé percentá, v tom druhom išlo o podlé zneužitie smrti mladého novinára, a to sa už dá označiť za machiavelistický cynizmus.

Tak ako vtedy i za dnešným politickým ťažením stojí p. Matovič. Netreba zakrývať, človek očividne trpiaci mesiášskym komplexom, manipulátor, ktorý uveril, že je predurčený zachrániť svet, a keď už nie celý, tak aspoň, na naše nešťastie, maličké Slovensko. Určite nie som osamotený, čo je presvedčený, že všetky tieto policajné operácie na záchranu Slovenska nesú jeho rukopis. Už len tie pomenovania: Judáš, Očistec, Mýtnik a najnovšie Súmrak nemohli vzísť z inej ako jeho hlavy.

Je preto varovaním všetkým tým, čo mu dnes, či už dobrovoľne alebo pod nátlakom slúžia, že sa raz spolu s ním budú zodpovedať za všetky tie neprávosti a príkoria, ktoré za ich asistencie doteraz napáchal a ešte určite napácha, ak ho včas nezastavia. A keďže aj jeho sektársky spolubrat, sediaci namiesto neho v premiérskom kresle, mlčí, čim schvaľuje jeho vyčíňanie, rovnako nesie zodpovednosť za stav, v ktorom sa dnes všetci ocitáme.

A netreba zabúdať ani na novinársku obec, ktorá si za ostatné roky pomýlila, čo je jej poslaním, keďže prestala plniť úlohu ochrancu demokracie a stala sa slúžkou vládnej moci.